Rozhovor pro pravda.sk

Anastacia: V Amerike mám pokoj, paparazzovia ma nefotia

Pri otázkach o súkromí spozornie. A príliš ho rozoberať nechce. Svoju hudobnú kariéru však hodnotí úprimne a dokáže pomenovať aj jej negatíva. Pred sobotňajším koncertom odpovedala americká speváčka Anastacia na niekoľko otázok aj pre Pravda.sk.

ZDENO GÁFRIK
6. septembra 2009

Ako si spomínate na svoje prvé vystúpenie v Bratislave pred štyrmi rokmi?
Vtedy sme vystupovali vonku a som celkom rada, že tentoraz nebudeme pod holým nebom. Počasie nám veľmi nepraje. A radšej mám koncerty v uzavretej hale. Také vystúpenia sa dajú lepšie zvládnuť, fanúšikov mám viac pod kontrolou. A tiež nezmoknú, ak by pršalo. A čo sa zmenilo? Moja nahrávacia spoločnosť aj manažment. Tiež to, ako vyzerám. Trochu som zmenila účes, odložila som okuliare. Podstúpila som laserovú operáciu a keď som sa prvýkrát objavila bez okuliarov, neverili by ste, aké reakcie to vyvolalo.

Fanúšikovia protestovali?
Sama som bola prekvapená. Nikdy som si príliš neuvedomovala, aký dlhý čas už vlastne nosím druhé oči a keď prišla možnosť vzdať sa ich, jednoducho som to urobila. Ale nasledovali reakcie: "Čo si to spravila, Anastacia?" Nikdy som si neuvedomila, ako odlišne vyzerám bez nich. Ľudia poznali vlastne len moju dolnú časť tváre, nos a bradu, zvyšok vždy zostal pod akousi maskou.

Ale máte predsa krásne oči.
Ďakujem. (smiech) Viete, aj fanúšikovia mi hovorili, že mám krásne oči, ale nezabudli dodať, že to nie som ja. Každý asi potrebuje čas, aby si zvykol na určité zmeny. Myslím, že toto už sme prekonali.

Prečo ste sa rozhodli pre operáciu očí? Obmedzovali vás dioptrie a problémy so zrakom?
Pokiaľ existuje možnosť, že si môžete dopriať krásne veci a zážitky, o ktoré prichádzate kvôli noseniu okuliarov, odporučila by som operáciu každému. Túžila som vidieť nové veci. Napríklad potápanie. Mohla som ísť pod vodu, ale nikdy som naozaj nevidela tú krásu. Nechcem ju zmeškať. Nechcem sa vzdať krásy, ktorú ešte máme, túžila som ju vidieť na vlastné oči.

V nedávnom rozhovore ste povedali, že momentálne prežívate to najšťastnejšie obdobie. Prišlo vraj až s vaším posledným albumom Heavy Rotation. Prečo to tak je?
Je to môj prvý album po tom, ako som prekonala rakovinu. Boj s touto chorobou bol pre mňa naozaj ťažkou životnou skúškou a veľmi som potrebovala urobiť "po-rakovinový" album. Preto, aby som sa mohla posunúť k ďalšej nahrávke. Samozrejme, tým nechcem nejako minimalizovať umeleckú hodnotu Heavy Rotation. Milujem každú jednu pesničku. Ale nejakým spôsobom je cédečko spojené s ťažkým obdobím môjho života. Nahrávka síce nie je nijako priamo spojená so slovom rakovina, ale pri jej propagácii som vlastne dostávala samé otázky na túto tému. Všetci sa ma pýtali na prsia. A ja som si hovorila, vážení, veď som predsa speváčka. Pýtajte sa ma na hudbu. Ale otázky o rakovine, chorobe, o ťažkom období boli asi nutné. To dodalo cédečku temnejší charakter a zároveň mi to pomohlo osobnostne. V dnešnej dobe si už omnoho viac uvedomujem, o čo v živote ide. Jasné, perfektná nie som. Mám stále svoje muchy, ale už nie som taká precitlivelá, ako som kedysi bývala. Veci, s ktorými som mala problémy vyrovnať sa, už dnes zvládam ľahko.

Na prsia sa vás teda pýtať nebudem, ale čo deti?
Nechcem hovoriť o deťoch. Potrebujem ich ochrániť.

Mal som skôr na mysli, či neplánujete vlastné?
S mojím manželom vychovávame jeho dve deti a sme spokojní. Nemám potrebu uvažovať nad ďalšími. Biologické hodiny mi netikajú.

V Európe ste omnoho populárnejšia než v rodnej Amerike. Máte predstavu, prečo? Existujú nejaké konkrétne dôvody, prečo vaša hudba zaberá viac na európskeho poslucháča?
Keby som poznala presnú odpoveď, možno by som tu vôbec nesedela (úsmev). Už pri prvom albume sa vytvorili rozdiely medzi prijatím mojich piesní v USA a v Európe. Kým tu sa výnimočné darilo už pesničke I´m outta love, za oceánom sa nič výnimočné nekonalo. Nové pokusy prišli s druhým albumom Freak of nature a prvý singel vyberal samotný šéf spoločnosti Sony Tommy Motola. Hoci sama som odporúčala, aby ako singel vydali pesničku Why´d you lie to me, on zvolil skladbu One day in your life. Ten singel sa v USA nechytil, mám pocit, že aj preto, lebo bol veľmi podobný pesničke I´m outta love z môjho debutu. Samozrejme, je to len teória, ktorá nemusí byť vôbec pravda. Ale tretí album som sa rozhodla v Amerike nevydať. Zhruba pred rokom však kontaktovala spoločnosť Sony mojich právnikov, či by mohli nahrávku dodatočne vydať. V Amerike si stiahlo album ilegálne zhruba milión ľudí a tak som pri poslednom projekte zmenila názor a Heavy rotation som nechala vydať aj v USA. Ale ak mám byť úprimná, v skutočnosti nie som americký umelec, som len držiteľka amerického pasu. Hoci v rodnej krajine som získala zmluvy s nahrávacími spoločnosťami, nie je to miesto, kde by sa darilo mojej kariére. Kapitulovala som. Možno to mojich amerických fanúšikov frustruje, tí európski zase nechápu, prečo je to tak, vlastne ani sama tomu nerozumiem. Ale skrátka je to realita a som s ňou vyrovnaná. Aj sa mi celkom páči. V USA si tak môžem dopriať súkromie, ktoré iní známi speváci nemajú. Kráčam ulicou po Beverly Hills a paparazzovia ma nefotia. To je príjemné.

A čo nový album? Máte už pripravené nejaké skladby, predstavu, ako budú znieť?
Úprimne povedané, nie, ale už sa veľmi teším na obdobie tvorby nových skladieb. Nezvyknem plánovať dopredu. Je to moja filozofia, nezameriavam sa na budúcnosť, žijem v tomto momente. V jednom som si však istá úplne. Pri ďalšom albume by som túžila mať podobného producenta, akým bol Glen Ballard, s ktorým som spolupracovala na nahrávke Anastacia v roku 2004. Bol skutočne dominantný a to mojej tvorbe pomohlo. Preto by som chcela, aj v prípade, že zložím nové skladby s rozličnými producentami, aby cédečko zastrešil jeden človek, ktorý ho povedie svojou direktívnou rukou. Osobu, ktorá dokáže dirigovať masu a viesť ju k čo najlepšiemu výsledku tímovej práce. Som umelec, ktorý má mnoho polôh a potrebujem človeka, ktorý zo mňa dokáže dostať to najlepšie v každej z nich.

Zdroj: www.kultura.pravda.sk